Mnohí žiaci základných škôl sa po skončení školy rozhodne študovať ďalej na strednej škole. Strednú školu si vyberajú podľa toho, či chcú potom ďalej pokračovať na vysokej škole. Otázka je, koľko ich pôjde na odborné školy. Je faktom, že na ne sa hlási čoraz menej žiakov, napr. na odbor mäsiarstvo boli prijatí iba traja študenti. Čím to je? Existuje na to odpoveď: študenti majú záujem o také odbory, ktoré sa študujú na vysokých školách, po ukončení ktorých budú mať podstatne vyššie platy ako po ukončení stredných škôl. No ale aj tu sa vynára otázka: Čo vlastne chcú študovať? To, čo ich baví? Alebo to, čo by zvládli? Sú tri dôvody, prečo sa tak rozhodli: Po prvé, ide o absolventov gymnázií, ktorí si zrejme nikde nenájdu robotu. Viem, existuje výnimka a možno aj viete, aká. Je ňou nikto iný ako bývalá štátna tajomníčka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Lucia Nicholsonová. Tá i napriek získaniu len gymnaziálneho vzdelania poberala plat vo výške 2 000 €. Vtedajší minister práce to zdôvodnil, že „nerozhoduje získané vzdelanie, ale skúsenosti.“ Takto by si potom mohli aj ostatní nájsť prácu a nemuseli by chodiť na vysoké školy. Po druhé, absolventi stredných škôl si vyberajú tú vysokú školu a ten odbor, ktorý ich baví. V súčasnosti máme nespočetné množstvo študentov medicíny a práva. Uvažovalo sa o znížení plánovaného počtu prijatých študentov na tieto odbory. Predstavte si, že skončí 100 lekárov alebo právnikov a napr. len dvaja si nájdu robotu. A čo ten zvyšok? Skončia vo VSS? Existujú aj také odbory, pri ktorých by mohli pracovať len ako učitelia. Ide napríklad o slovenčinu a literatúru, filozofiu, estetiku a iné. Po tretie, študenti sa rozhodnú študovať to, čo by zvládli. Je to napr. môj prípad, kedy som rozhodol študovať ten odbor, aký mám, pretože na ostatné som nemal. To, čo som tu vypísal je podľa mňa pravda a nechcel som sa tým niekoho dotknúť.